Zaujímavosti

Už v detstve bol veľmi bystrý a prejavovala matematické nadanie, hoci vôbec nechodil do školy.

•  Otec sa totiž rozhodol, že ho bude vzdelávať sám, pričom mal zaujímavé metódy.
•  Presadzoval napríklad teóriu, podľa ktorej bolo zbytočné, aby sa chlapec učil veci, ktorým ešte vo svojom veku nemôže dostatočne porozumieť.
• Ďalšou zásadou bolo, že sa má učiť radšej menej, no o to dôkladnejšie a o to viac má pri tom rozmýšľať, a takisto, že ak sa bude venovať niekoľkým predmetom naraz, môže to narobiť viac škody ako osohu.
•  Latinčinu s ním preto začal napríklad preberať, až keď mal dvanásť rokov, a o existencii matematiky (hoci ju sám mal veľmi rád) mu mienil povedať až v  pätnástich. Lenže Étienne Pascal svojho syna podcenil. Blaise bol totiž nielen zvedavý, ale aj veľmi bystrý chlapec.
• Ako dvanásťročný sa začal zaoberať geometriou a bez toho, že by si mohol o problematike niekde niečo naštudovať, prišiel okrem iného na to, že súčet vnútorných uhlov v trojuholníku sú dva pravé uhly. Prekvapený otec uznal, že jeho syn asi má matematické nadanie, a dovolil mu, aby si prečítal Euklidove Základy. Potom sa začali matematike venovať spolu. Nebol to jediný prípad, keď svojho otca, ale aj iných, prekvapil svojimi vedomosťami a  závermi.
• V novembri 1654 sa mu počas jedného výletu splašili kone, jeho kočiar sa prevrátil, zostal zachytený o zábradlie mosta a chýbalo málo, aby skončil vo vodách Seiny. Pascal utrpel psychickú traumu, ktorá ho tak poznačila, že po zvyšok života mával často vidiny, pri ktorých vídal sám seba, ako stojí na okraji hlbokej priepasti, prípadne do nej padá. K jeho úplnému odvráteniu sa od svetských záležitostí prispela tiež náboženská vízia, ktorú mal v noci z 23. na 24. novembra 1654.
• Experimenty s meraním atmosferického tlaku robil na rôznych miestach. Dlhú, údajne až desaťmetrovú sklenú trubicu s ortuťou postavil aj uprostred Rouenu.